Nové objavy v boji proti neurologickým ochoreniam
Vírusové infekcie sú často spájané s rozvojom závažných neurologických porúch, ktoré môžu mať dlhodobé následky, vrátane trvalej invalidity alebo smrti. Napriek tomu mechanizmy, ktoré tieto poškodenia spôsobujú, zostávajú často nejasné, najmä v prípadoch, keď vírus nie je priamo neurotropný (nespôsobuje priamu infekciu nervového systému). Nedávna štúdia na myšacom modeli infekcie vírusom Zika priniesla nové poznatky do tejto problematiky.
Kľúčové zistenia štúdie
1. Antigén-nezávislá cytotoxicita CD8+ T buniek:
Výskumníci zistili, že závažnosť neurologického ochorenia u myší infikovaných ZIKV nekoreluje s množstvom vírusu v mozgu, ale skôr s infiltráciou tzv. bystander-aktivovaných CD8+ T buniek. Tieto bunky prejavujú antigén-nezávislú cytotoxicitu, čo znamená, že môžu poškodzovať bunky aj bez prítomnosti špecifického antigénu, ktorý by ich k tomu aktivoval. Inými slovami, mozog resp. nervové tkanivo v takomto prípade poškodzuje vlastný imunitný systém.
2. Blokáda NKG2D receptorov:
Blokáda receptorov NKG2D alebo deplecia CD8+ T buniek (druh imunitných buniek) zabránila paralýze u infikovaných myší. To naznačuje, že CD8+ T bunky môžu indukovať neurologické ochorenie nezávisle od tradičnej TCR (T-bunkovej receptorovej) signalizácie.
3. Úloha zápalu:
Zistilo sa, že zápal spôsobený vírusovou infekciou a infiltrácia imunitných buniek do mozgu sú potrebné, ale nie dostatočné na vyvolanie neurologického poškodenia. Je potrebné aj nekontrolované pôsobenie CD8+ T buniek. To znamená, že samotný vírus nie je ten, čo primárne poškodzuje ale je to pôsobenie T-lymfocytov imunitného systému hostiteľa.
Prečo sú tieto zistenia dôležité?
Tieto objavy menia naše chápanie o tom, ako vírusové infekcie môžu spôsobiť neurologické ochorenia. Tradične sa predpokladalo, že vysoká vírusová záťaž priamo spôsobuje poškodenie nervového systému. Avšak nové dôkazy naznačujú, že samotná prítomnosť vírusu nemusí byť jediným faktorom. Namiesto toho môže byť kľúčovým mechanizmom reakcia imunitného systému, konkrétne bystander-aktivovaných CD8+ T buniek.
Praktické dôsledky
Tieto poznatky otvárajú nové možnosti pre vývoj liečebných stratégií proti vírusom indukovaným neurologickým ochoreniam. Cieľom by mohlo byť zacielenie na antigén-nezávislú cytotoxicitu CD8+ T buniek a blokovanie receptorov NKG2D, čím by sa zabránilo nadmernému poškodeniu tkanív. Jednoducho nemá zmysel bojovať proti vírusu, no má zmysel ovplyvniť reakcie vlastného imunitného systému.
Tieto zistenia sú obzvlášť dôležité v súvislosti s novými vírusmi, ako je Zika a SARS-CoV-2, ktoré boli spojené s neurologickými komplikáciami. Pochopenie mechanizmov, ktoré spôsobujú tieto komplikácie, môže pomôcť pri vývoji efektívnych liečebných postupov a zlepšení výsledkov pre pacientov postihnutých týmito vírusovými infekciami.
Pre viac informácií a podrobnosti o štúdii si môžete prečítať celý článok v Nature Communications.
P.S.: Prevencia aj liečba spočíva v snahe vniesť rovnováhu do reakcií imunitného systému, ktorý je úzko spätý s nervovým a endokrinným systémom. Pretože veľa je rovnako škodlivé ako málo, vhodné je tak, akurát, najlepšie v strede. Je na to viac metód, jednou z nich sú peptidy podporujúce rovnováhu v imunitnom systéme. Foto: Mika Luoma