Doktor medicínskych vied, člen korešpondent Ruskej akadémie vied, vedecký riaditeľ „Materia Medica Holding“ Oleg Epstein hovorí o málo známych faktoch o liekoch vo vysokých riedeniach.

Oleg, v poslednej dobe homeopatia spôsobila veľa kontroverzií.

Anti-homeopatické kampane sú pomerne pravidelným a bežným javom. Dokonca aj v Európe a Spojených štátoch, kde je homeopatia rozšírená a používaná už takmer dve storočia, z času na čas volajú regulačné orgány, lekárske organizácie alebo jednotliví špecialisti po obmedzeniach, ale v žiadnom prípade, nie po zákaze tohto alternatívneho smeru liečby.

Treba poznamenať, že farmakológia vo svojej modernej podobe sa začala formovať až začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. V súvislosti s rozvojom vedy, sa vedci naučili identifikovať molekulárne mechanizmy chorôb. Bolo možné posilniť alebo naopak blokovať alebo oslabiť určité biochemické alebo fyziologické procesy, liečiť rôzne choroby. V medicíne tento prístup, nazývaný patogenetický, viedol k prelomovým objavom v kardiológii, psychiatrii, endokrinológii a ďalších oblastiach. Neskôr, po objavení monoklonálnych protilátok, sa v onkológii dosiahli pôsobivé výsledky.

Patogenetický prístup si automaticky vyžadoval zavedenie princípu dokazovania v medicíne. Každý liek musí v klinických skúškach dokázať, že je schopný liečiť všetkých alebo aspoň väčšinu pacientov s určitým ochorením (nozologická liečba). Ako aj dokázať, že je dostatočne bezpečný na hromadné použitie. V 50. – 60. rokoch minulého storočia boli požiadavky na dôkazy a bezpečnosť pri tvorbe liekov dosť nejasné. Čo bolo v niektorých prípadoch sprevádzané vážnymi následkami, napríklad „tragédiou pri použítí Talidomidu“, keď matky užívajúce lieky na spanie Talidomid, porodili viac ako desať tisíc detí s defektami končatín.

V 80-90 rokoch 20. storočia, po tom, čo sa konečne vytvorili prísne požiadavky na lieky, bola homeopatická terapia, ktorá sa objavila dávno pred vytvorením modernej medicíny, v stave, keď homeopati museli vysvetliť, prečo dodržiavajú iné kánony (iné princípy).

V skutočnosti je najčastejšou výčitkou proti homeopatii nedostatok klinických dôkazov o účinnosti používaných liekov.

Pri odpovedi na túto otázku by som chcel zdôrazniť hlavnú vec: homeopatia je individuálna terapia, čo znamená, že každý homeopatický liek nie je určený na liečbu všetkých ľudí s konkrétnou chorobou, ale iba tých, ktorí majú vysokú individuálnu citlivosť na tento liek. Preto v konvenčných moderných klinických štúdiách nie je možné dokázať účinnosť homeopatických liekov u všetkých pacientov s určitým ochorením. Za žiadnych okolností nemôže byť homeopatia súčasťou medicíny založenej na dôkazoch, ktorá je súčasťou súčasných programov medicíny. Ale nepredstiera to – je to ďalšia alternatívna medicína so svojimi nevýhodami a výhodami.

Zakladateľ homeopatie, nemecký lekár S. Hahnemann, urobil revolúciu v medicíne, v ktorej sa v tom čase (posledná štvrtina 18. storočia) stále používalo “púšťanie žilou” a liečba pijavicami. Hahnemann spojil niekoľko veľmi originálnych nápadov. Po prvé, použil lieky v extrémne zriedenej forme. Chemici 18. storočia ešte nevedeli, že boli zriedené do takej miery, že im chýbali molekuly pôvodnej látky a nevyčítali Hahnemannovi túto okolnosť. Vzťahy s farmaceutmi boli komplikovanejšie, pretože sám Hahnemann starostlivo, opakovaným riedením, pripravoval prípravky z rôznych prírodných surovín, zbavoval farmaceutov zákonitých zárobkov. Po druhé, Hahnemann prvýkrát v histórii medicíny začal vykonávať klinické skúšky liekov, ktoré pripravil – a urobil to na skupine zdravých ľudí. Vo väčšine prípadov lieky v ultravysokých zriedeniach nespôsobili u jedincov žiadny viditeľný účinok. A len malý počet dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili štúdie a mali veľmi vysokú citlivosť na skúšaný liek, mali bolestivé prejavy, ktoré sa v oslabenej forme podobali obrazu intoxikácie rovnakým liekom vo vysokej dávke. Inými slovami, na citlivých ľudí mala malá dávka silný účinok.

Pozorovacie údaje viedli Hahnemanna k základnému záveru: liečiť príznaky u pacientov liekom (v zriedenej forme), ktoré spôsobuje u zdravých ľudí (princíp podobnosti). Okrem toho Hahnemann, vnímavý lekár, dokázal nájsť praktický prístup k implementácii princípu podobnosti. Všimol si, že ľudia, ktorí sú citliví na konkrétny liek vo vysokých množstvách, majú spoločné vonkajšie príznaky, ktoré chýbajú u necitlivých účastníkov štúdie. A navrhol predpisovať lieky vo vysokých zriedeniach striktne v súlade s týmito „majákmi“ – znakmi individuálnej citlivosti. Výhodou homeopatie je jej bezpečnosť a schopnosť liečiť rôzne bolestivé príznaky, ktoré nie sú vždy liečiteľné modernými liekmi. Nevýhodou je extrémne vysoká zložitosť výberu jednotlivého lieku a v dôsledku toho – obmedzené možnosti, nedostatok účinku pri predpisovaní pacientom, ktorí sú necitliví na predpísaný liek. Homeopatia nemôže a nemala by nahrádzať moderné lieky pri liečbe závažných ochorení, napríklad v onkológii. Homeopatia však získala právo na svoje miesto ako alternatívna, doplnková terapia, o čom svedčí veľké množstvo prívržencov tohto smeru po celom svete. Pacienti s chronickými ochoreniami, nútení neustále dostávať modernú farmakoterapiu, by nemali byť zbavení možnosti nájsť úľavu v alternatívnej homeopatickej liečbe.

Niektorí výrobcovia homeopatie však tvrdia, že účinok ich liekov bol dokázaný v priebehu moderných klinických skúšok, ktoré sa nevykonávajú na zdravých, ale na pacientoch.

Klasická homeopatia sa narodila v Európe. Je založená na Hahnemannovom princípe podobnosti určenia homeopatického lieku pre pacientov s vysokou individuálnou citlivosťou naň. Z hľadiska modernej imunológie je pravdepodobné, že dochádza k zvýšeniu účinku homeopatického lieku prostredníctvom imunologických mechanizmov individuálnej citlivosti. Približne v polovici minulého storočia v tej istej Európe existovali spoločnosti, ktoré začali vyrábať lieky vo vysokých riedeniach, ale nie sú určené na individuálne použitie – komplexné, obsahujúce niekoľko zložiek homeopatických liekov alebo organotropných prípravkov, ktoré sa v Európe tiež považujú za homeopatiu alebo klinickú homeopatiu, pretože niektoré z týchto liekov potvrdili svoju účinnosť v konvenčných klinických skúškach. V Spojených štátoch naopak homeopatický liekopis zahŕňa iba klasické homeopatické lieky, ktoré boli testované na zdravých dobrovoľníkoch.

Ukazuje sa, že termín homeopatia je neprimerane rozšírený a homeopatia a “homeopatia” sú dva rôzne termíny? A okrem princípu podobnosti existujú aj iné mechanizmy účinku liekov vo vysokých zriedeniach?

Áno, je to oveľa komplikovanejšie. V posledných rokoch je zrejmé, že homeopatia je len malou časťou veľmi zložitého a mnohostranného vedeckého problému – problému vysokých zriedení. Mechanizmy pôsobenia vysokých riedení sú jednoznačne fyzikálne. Domnievam sa, že hlavnou vecou technológie, ktorú navrhol Hahnemann, nie je zníženie koncentrácie pôvodnej látky, ale vonkajšie mechanické spracovanie roztoku, pravdepodobne sprevádzané zmenou jeho entropie a iných fyzikálnych a chemických vlastností. Mnohí známi sovietski a ruskí vedci, členovia Ruskej akadémie vied: N.P. Kravkov, I.P. Ashmarin, slávna profesorka E.B. Burlakova ukázali, že bez akéhokoľvek princípu podobnosti majú vysoké riedenia účinok v tele na molekulárnej a bunkovej úrovni. Relatívne nedávno špecialisti našej výskumnej a výrobnej spoločnosti objavili predtým neznámu vlastnosť vysokých riedení – v tele a mimo tela modifikujú (menia, katalyzujú) vlastnosti pôvodnej látky, čo viedlo k vytvoreniu novej skupiny liekov založených na vysokých zriedeniach protilátok. Za túto prácu získala skupina známych ruských farmakológov, biológov a lekárov Cenu vlády Ruskej federácie za rok 2005.

Ako sa tieto lieky líšia od homeopatie alebo klinickej homeopatie a čo je to fenomén uvoľnenej aktivity?

Klasické homeopatické prípravky aj organotropné prípravky vo vysokých riedeniach sú vytvorené empiricky a možno ich zaradiť medzi konvenčnú liečbu s ešte nepotvrdeným mechanizmom účinku. Donedávna v problematike vysokých zriedení dominovala teória „pamäte rozpúšťadla“, ktorá predpokladá, že v rozpúšťadle sa v dôsledku vnútorného preskupenia objavujú rôzne štruktúry (klastre), ktoré si zachovávajú vlastnosti pôvodnej látky. Náš objav však ukázal, že pôvodné vlastnosti sa v rozpúšťadle nezachovávajú, ale objavujú sa nové vlastnosti. Aby sme zdôraznili úlohu technologickej úpravy východiskovej látky, nazvali sme ich release-active (z anglického „uvoľniť“). Dúfam, že fenomén uvoľnenej aktivity časom nájde fyzikálne vysvetlenie. Práca fyzikov a biológov s vysokými riedeniami, vrátane tej našej, pritiahla pozornosť fyzikov a chemikov.

Začína sa objavovať čoraz viac publikácií o mechanizmoch pôsobenia vysokých roztokov in vitro. Ak sa podarí určiť ich fyzikálnu podstatu (a to je vynikajúci fyzikálny objav!), vysoké riedenia sa dajú využiť nielen v medicíne, ale aj v mnohých technológiách. Z medicínskeho hľadiska je hlavný rozdiel medzi liekmi s uvoľnenou aktivitou a homeopatiou v tom, že ich cieľom nie je vyvolať individuálnu reakciu organizmu, ale úplne iný efekt; predpisujú sa na ovplyvnenie presných biologických cieľov: receptorov alebo enzýmov s cieľom zmeniť ich aktivitu a posilniť interakciu určitých molekúl organizmu, t. j. princíp ich použitia je patogenetický. Ten istý, na ktorom je založená moderná farmakológia. „Release-active“ lieky s dobre preskúmanými a pochopenými molekulárnymi mechanizmami biologického účinku majú oveľa bližšie k farmakológii ako k homeopatii. Zaradil by som ich do tretej triedy liekov: spôsobom prípravy sa podobajú technológii, ktorá sa používa na výrobu homeopatík, a mechanizmom účinku, možnosťou ich použitia skôr na nozologickú ako individuálnu terapiu – na farmakológiu.

Najdôležitejšie je, že existujú údaje z mnohých klinických štúdií, vrátane medzinárodných, vykonaných v súlade so všetkými modernými požiadavkami, ktoré potvrdzujú vysokú bezpečnosť a účinnosť liekov s vysokým riedením. To umožňuje ich začlenenie do systému medicíny založenej na dôkazoch, čím sa rozširujú terapeutické možnosti modernej liečby rôznych ochorení, vrátane závažných, ako je diabetes mellitus alebo adenóm prostaty.


Termín konzultácie si môžete dohodnúť:
Mail: 1@hilarion.sk
FB: https://www.facebook.com/drsaling
Mobil / WhatsApp: +421 903 216 335


Viac informácii o homeopatii na Blogu – https://www.hilarion.sk/homeopatia/.

P.S.: Rozhovor je krátený. Homeopatiká môžete objednať na www.homeonitra.sk

Zdroje:

https://www.jimmunol.org/content/205/5/1345

https://pharmvestnik.ru/content/interviews/v-chem-sekret-lekarstvennyx-preparatov-v-vysokix-razvedenijax.html